Založiť webovú stránku alebo eShop
 

KNIŽNICA  DOMU  KULTÚRY  ŽSR  ZVOLEN

Klub čitateľov

Pozývame Vás na Klub čitateľov,

ktorý sa bude konať vo štvrtok 10.12.2015 o 17.00 hod.

        Vstup voľný

 

PRÍSPEVKY ČLENOV KLUBU ČITATEĽOV K TÉME:

Existuje tisíc spôsobov ako zabiť čas, ale žiadny ako ho vzkriesiť

Existuje tisíc spôsobov ako zabiť čas, ale čas to vždy prežil.
Skúsme brať čas, ako svetlo, ktoré  funguje  vždy a všade.
 Je tu teda možnosť predstaviť si, že čas vyslal svoj lúč svetla vždy určitým smerom
a je  na každom z nás ,aby sme si všimli, kam dopadá svetelný lúč času.
Obyčajne dopadá na tri miesta.
 
1.Na to, ktoré je naplnené povinnosťami.
2.Na to, ktoré je naplnené možnosťami.
3. Na to, ktoré je magnetické, ktoré človeka priťahuje bez ohľadu na to, či ide o možnosti , alebo povinnosti.
To posledné  miesto je naplnené radosťou a láskou.

Zabíjanie času je zabíjaním schopností, zručností, možností.
Aj preto ponúkam možnosť zamyslieť sa nad týmito otázkami:

Čo ak ubúdajú možnosti zamestnať sa  práve preto, lebo mnohí zabíjajú čas?
Čo ak myšlienky prichádzajú k človeku  preto, aby z nich urobil nápady?
Čo keby každý nápad čakal na zachytenie, vylepšenie a uskutočnenie ?
Koľko vecí sme do svojho života prijali s radosťou a čo k nim cítime teraz?
Aký bol môj život doteraz?
 Aký je môj život teraz?
 Aký môže  byť môj život v budúcnosti podľa toho, aký /aká /  som, čo mám, čo chcem, čo môžem a čo musím?

Vladimír Pavlík

 

Je tisíc spôsobov, ako zabiť čas, ale žiadny, ako ho vzkriesiť.

Výstižný citát slávneho autora teórie relativity a  skutočne jediný, ktorý nie je v žiadnom prípade relatívny.

Zabíjanie času je mimochodom veľmi obľúbenou, temer olympijskou, disciplínou na celom svete a je úplne jedno,  či je to svet moslimský, kresťanský - katolícky či evanjelický. Márni sa najmä vo svetovej politike, a chce sa dodať, že toto sú vraždy bez trestu. Ale  čas zabíjame vždy, keď je príležitosť.

Ja napríklad usilovne čas zabíjam  akosi  profesionálne, a  potom ho hľadám, kde je.

Nie že by som to robil  akosi z  radosti, oduševnene, práveže  ja ho potrebujem držať na žive, pretože je milión spôsobov, ako ho využiť zmysluplne,  ale priznám sa, že som sa ku žiadnemu spôsobu vôbec ani len nepriblížil.

Nuž tak ma napadlo, že treba robiť zmysluplnejšie veci.

Ľudom objasniť, že ak niečo urobia, dobro ich neminie.

Tak, teraz si  vezmite  kúsok času a najprv príďte na to, čo som Vám chcel vlastne povedať.

Kým  na to prídete, prídete na to, že ste zatiaľ mohli urobiť tisíc iných,  užitočnejších vecí.

A to je práve podstata toho citátu....

Takže platí, že nie je treba priveľmi špekulovať, čo máme robiť a čo nie.

Napríklad  milovať a nie nenávidieť!

Lebo to bude čoskoro vidieť na vás a okolo vás.

Tak či tak. V prvom prípade dokonale využijete ten čas, ktorý máte k dispozícii.

V druhom prípade sa dopustíte vraždy, ktorú si budete vyčítať do smrti.

Ale mnohí  si  nič z toho nerobia.

Nuž pouvažujte.

Igor Paška

LIEČIVÉ BYLINY A IMUNITA  

Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny a múdry muž nebude ich odmietať od seba."
Starý zákon, Sirach: 38,4

O liečivých účinkoch rastlín sa vedelo už od starozákonných dôb. Aj naši predkovia a mnohí významní ľudia, lekári, liečitelia a bádatelia sa nimi vo svojej praxi zaoberali a nechali tak pre ďalšie generácie vzácny odkaz.

„Ctihodný otec Kneipp vo svojej knihe hovorí: „Na každú chorobu vyrástla bylinka." Každý teda môže poslúžiť svojmu zdraviu, keď prezieravo a v pravý čas zbiera rastliny z Božej lekárne, denne alebo počas liečebnej kúry z nich pije zápar a využíva ich vo forme extraktov, mastí, obkladov, horúcich parných obkladov alebo prísad do kúpeľa.“/ píše Mária Trebenová, známa rakúska bylinkárka /

V súčasnosti v spleti nespočetného množstva liekov , liečív a výživových doplnkov sa ľudia napriek tomu, že by mali byť teoreticky zdravší, ale opak je pravdou, znova vracajú k starým osvedčeným receptom a radám a vo väčšom počte využívajú liečivé bylinky.

Čo nám ponúka v tomto období naša rozkvitnutá príroda, ako si môžeme zvýšiť svoju imunitu, na čo všetko sa dajú bylinky, ktoré nás obklopujú použiť, ako správne pripraviť zápar, odvar, tinktúru, masť – o tom i o iných veciach súvisiacich so zdravím  duchovným rozvojom sme sa porozprávali vo štvrtok 11. júla so sympatickým, skromným, ale hlavne skúseným  pánom Jankom Kružliakom, ktorý prijal naše pozvanie do Klubu čitateľov. V pokojnej atmosfére pri rozlúčke sme vyjadrili nádej, že naše stretnutie nebolo posledné...

 

Objavte seba – objavte šťastie

„Šťastie patrí nám všetkým! Znie vám to neuveriteľne? Uverili ste tomu, že šťastie je len niečo náhodné a máte naň nárok len raz za čas. Čo keby som vám povedala, že šťastie si môžete vytvárať. Objavte vlastný životný štýl - šťastie. Verím v originalitu každého z nás. Skúmajte a hľadajte vlastnú pravdu. Kniha je len jedným zo sprievodcov na vašej ceste. Je určená tým, ktorí chcú žiť jednoduchšie, šťastnejšie a sú ochotní meniť uhol pohľadu na život.”  Eva Stanová

Milé stretnutie v Klube čitateľov sa uskutočnilo v tomto mesiaci o čosi skôr ako tradične – 6. júna. Eva Stanová – autorka knihy Objavte seba – objavte šťastie, pricestovala až z Bratislavy a priniesla  so sebou veľa pozitívnej energie, životných skúseností, empatie a dobrej nálady. Beseda prebiehala v neformálnom duchu, autorka porozprávala o svojom živote, rázcestí a rozhodnutí urobiť niečo so svojím životom, aby sa cítila šťastná a naplnená. Prítomní návštevníci, členovia Klubu čitateľov, čitatelia knižnice i náhodní hostia nezostali nič dlžní a podelili sa o svoje postrehy, myšlienky, názory na život a šťastie. Po prečítaní úryvku z knihy bol na základe vyplnených dotazníkov  vylosovaný návštevník, ktorému Eva Stanová odovzdala svoju knihu aj s venovaním. Pri lúčení sme si priali, aby k nám sympatická autorka zavítala aj častejšie.

Pozri fotografie vo fotogalérii

 

 

 PRÍSPEVKY ČLENOV KLUBU ČITATEĽOV K VYBRANÝM TÉMAM

A že pomsta je sladká?

Sladký je skôr pocit z premýšľania o tom, že sa človek môže zbaviť pocitu z ublíženia..

 Nemal som chuť niekomu vrátiť ublíženie.

Možno som o tom aj niekedy premýšľal, ale nikdy som to nedotiahol do konca.

Ešte tak vrátiť facku. Na to som mal chuť.

Pomsta chce plán. Používanie svojej sily na prípravu takého plánu mi pripadá  ako mrhanie vlastného cenného času.

 Viac ma baví skôr premýšľať o tom ,ako si môžem zlepšiť svoj pocit z toho, že mi niekto ublížil, alebo , že som sa dal niekým dobehnúť.

Múdrejšie sa mi zdá vynaložiť svoju námahu  na to, aby   som bol čo najpozornejší , nie na pomstu.

Otázka totiž  znie tak, že kto z tých zasiahnutých  pomstou si uvedomí, že urobil chybu, za ktorú sa mu niekto nie práve citlivo odplatil a či nebude pripravovať ďalšiu pomstu.

Tu už vôbec nejde o sladkú chuť pomsty.

Tu už  často tečie  krv.

Myslím si, že pomstychtivosti a krviprelievania už bolo dosť.

 Je načase robiť také veci, za ktoré sa človek nebude hanbiť a ktoré ho celého naplnia dobrými pocitmi.

 Vlado Pavlík Nachádzajúc

 

Téma: Humor je korením života

Dnes chcem ešte nadviazať na svoj osobne dodaný príspevok. Akože inak, než o humore, lebo ten je hlavnou témou nášho stretnutia na prvý jarný deň roku Pána 2013.
Humor je určite veľmi dobrá vec či vlastnosť, ale nemal by byť silený a mal by mať správnu pointu. Tá sa ostatne dá i vylepšiť. Pozrime sa, kde všade humor úraduje: Vo verejných i medziľudských vzťahoch, medzi Zemou a Nebom a medzi Nebom a Peklom a so Zemou a s nami UPROSTRED. V doprave. V nevestincoch, obchode a službách, v base, na šibenici i na hojdacom i elektrickom kresle, na záhradke, na lodi, v lietadle, v láske i vo vzťahu ku svokrám ( menej svokrom, tí absentujú, nemajú taký podrezaný jazyk, vieme?).
dokonca i v takých banálnych veciach, ako je láska k politikom a podobne, je humor osviežujúca pochutina, bez ktorej sa život v dnešných časoch mení na nechutnú brečku či gebuzinu, po ktorej niektorí dostávajú takzvanú laxírku, behavku. No a úlohou humoru je utíšiť naše virtuálne emočné zaťaženie hojivým účinkom nadľahčenia, najmä ak sa pridajú povzbudivé slová a žartíky ostatnej časti zídeného osadenstva, pod vedením našej Evky.
Humor však treba i vedieť správne užívať.
Humorista ako lekár - praktik, homeopat humor dávkuje po kvapkách, prípadne ho používa aj ako intenzívnu medecínu ako kúru. Musí vedieť, ako ktorý pacient bude reagovať, najprv si musí správne zistiť prípadné alergie na ten alebo iný určitý druh lieku, lebo vo všeobecnosti svokry sú veľmi alergické a mohlo by to mať fatálne následky. Síce v istom prostredí sa aj svokry dokážu prispôsobiť liečivým účinkom istého druhu humoru, na ktorý sú síce ináč veľmi alergické, sú srdečné, rehocú sa a kričia: Ach, jáj, to som sa nasmiala.....Nech žije! Takže poobede toto dávkovanie ukončíme, lebo uvidíme výsledok. Povieme si aj o tom, ktorí ľudia dokážu vziať kvantá humoru a vôbec na nich neúčinkuje, i keď sa to niekomu – najmä im samým môže zdať, že hej... Takže uvidíme.....

No a aby sme dokonali dielo skazy, tak si povieme, čo je na vtipe najdôležitejšie. Pointa. Áno pointa. Lebo - a vtipnou pointou býva i nepochopený a prevyprávaný vtip. Príkladom môže byť starý veterán herectva, Vojta. Mal strašne rád vtipy. A rád ich rozprával. Raz mu Bagár povedal vtip. Počúvaj, Vojto, je to dieťa mojich rodičov a nie je mi ani brat, ani sestra? Kto je to? Vojta nevedel, hádal, nuž Bagár stručne povedal: Ja! Vojta príde celý nadšený domov a vraví žene: Ty, poslyš, je to dítě mých rodičů a není mi ani bratr ani sestra. Kdo to je? No přece ty...odpovedala mu žena. Kdepak! Bagar! No a máme to!
Takže, ak nám niekto niečo povie a netvári sa hrozivo, Pokoj! To chce kľud! Možnože nám len niečo oznamuje, čo sme si trebárs nevšimli. Že možnože nám holúbok poslal z nebíčka pozdrav a ten nám padol na golier.
Tak pomaly a pokojne, veď humor je korenie života. Bude nám aj chýbať, keď zomrieme. V nebi je všetko vážne, vznešené, sme tutululutu a v pekle len ajajajajaj.......Takže Igorko. sa maj.
 

Igor Paška


 

Téma: Pomaly a pokojne. 

Je zaujímavé sledovať, ako naše témy zo seba vyplývajú:

Po téme o poslaní, prišla téma o skúšaní nových vecí.

Po skúšaní nových vecí, prišla téma "Pomaly a pokojne."

Asi je najdôležitejšie uvolniť sa, skúmať svoje poslanie a pomaly , pokojne sa púšťať aj do nových, doteraz neochutnaných vecí a činností.

Pomaly, pre mňa znamená, ísť svojím tempom, svojím rytmom.

Nájsť tento rytmus a nasledovať ho.

Cítim totiž, že naháňanie sa a naprávanie chýb trvá dlhšie ako pomalé a pozorné /vedomé/  konanie.

Lenže, je rozdiel kráčať pomaly z nedostatku sily, alebo zo strachu .

Úplne iné pomalé kráčanie je pokojné pomalé kráčanie.

Pokojné pomalé kráčanie je o tom, že človek má svoj čas a priestor.

Je to aj o tom, že to, čo môže spraviť iba on, neurobí za neho nikto iný.

Človek robí pomaly a pokojne hlavne to, čo si žiada  jeho čas, jeho energiu.

Na takú prácu  dostáva človek toľko energie, koľko v danej chvíli potrebuje.

Keď človek robí tú svoju prácu a cíti, že má dosť energie, nepotrebuje sa nikam ponáhľať. stačí mu jeho tempo, jeho rytmus, jeho poznanie, jeho sústredenie.

Keď cíti, že energia odchádza, blíži sa, v tom konkrétnom čase a priestore, koniec jeho práce.

Vtedy je čas, aby si povedal, že na dnes dosť.

Pred niekoľkými dňami som dostal od tej mojej novej klientky mail, v ktorom Emil Páleš propaguje nový zväzok  svojej Angelológie dejín.

Na jednej strane cítim, že robí to, čo on má urobiť, že uskutočňuje svoje poslanie.

Na druhej strane cítim to, že práca na tej knihe bola pre neho  neskutočne veľkou záťažou.

Bolo treba preštudovať neskutočne veľké množstvo materiálu , aj v cudzích jazykoch, bolo treba všeličo skúmať

Príprave Knihy takto venoval  počas desiatich rokov 16 hodín denne.

Priznám sa, že v tej chvíli som zapochyboval , či je Emil Páleš skutočne vedený anjelmi.

Neskôr  mi došlo, že Emila môžu motivovať dve skupiny anjelov:

 jedna skupina anjelov je pokojná.

To ona mu hovorí, že je dosť času na vydanie dôležitej, kvalitnej knihy a  preto sa nepotrebuje ponáhľať.

Lenže, druhá skupina anielov Emilovi Pálešovi  hovorí: "Času je málo a voda stúpa..."

Túto myšlienku  Ivana Štrpku spieval Dežo Ursíny už v roku 1981.

Takmer 15 rokov po ňom sa na bývalý socialistický svet predrala myšlienka Sanaye Roman A Duanea Packera PhD:

" Ak cítiš pri nejakej činnosti, že času je málo, tak určite  tou činnosťou nenapĺňaš svoje poslanie.

 Na všetko, čo patrí k tvojmu poslaniu, máš vždy dosť času..."

 Tak som znova pri myšlienke ,"Pomaly a pokojne."

K tomu by som však dodal ešte jedno slovo:  "Pravidelne."

Pravidelné vykonávanie určitej činnosti zvyšuje rýchlosť bez toho, aby sa človek musel ponáhľať.

 Pravidelné venovanie sa niečomu človeku dovoľuje kráčať vlastným tempom a pritom stihnúť všetko v stanovenom čase.

Pravidelným vykonávaním určitej činnosti človek dáva konkrétnu podobu svojmu času, svojmu životu v tom čase.

Lenže, čo dokáže človek vykonávať pravidelne?

To, do čoho sa dokáže prinútiť pevnou vôľou, alebo to, čo ho naozaj priťahuje, čo by naozaj rád robil čo najčastejšie?

Pomocou pevnej vôle sa dá zvyknúť aj na šibenicu.

Ale naozaj prirodzeným tempom a pokojne človek vykonáva len to, čo naozaj chce robiť, na čom mu  skutočne  záleží, čo cíti ako svoju radostnú a zároveň dôležitú prácu, v ktorej využíva svoje prirodzené schopnosti, zručnosti, možnosti.

Príspevok člena Klubu čitateľov Vladka Pavlíka

 

 

 

Dňa 26.4.2012 nás v rámci KLUBU ČITATEĽOV navštívila spisovateľka, 1. dáma slovenskej fantasy, zvolenská rodáčka Alexandra Pavelková. Stretnutie sa uskutočnilo v komornom prostredí, zúčastnili sa ho čitatelia i náhodní návštevníci takmer všetkých vekových kategórií. Saška nás oboznámila s tým, čo má nové, priniesla a do knižnice darovala výtlačok Antológie slovenského hororu, ktorá vyšla minulý rok vo vydavateľstve Artis Omnis pod názvom Farby strachu a v ktorej má aj ona uverejnenú poviedku pod názvom Farba. Ďalší rozhovorol sa niesol v duchu vopred zvolenej témy o domácich miláčikoch, resp. mačkách, o radostiach i starostiach, ktoré prináša dnešná doba pre domáce chcené a často i nechcené zvieratká, o obetavosti, láske, investovaní času i peňazí.  Rozhovor spestrila prečítaním úryvkov z "Mačacieho denníka" /http://www.vimka.sk/obsah/macaci-dennik / a populárno-odbornou štúdiou "O zákone mokrého betónu". Keďže sa nám po príjemne strávených chvíľach ťažko odchádzalo, sľúbili sme si, že si stretnutie so Saškou opäť niekedy zopakujeme.

 
TOPlist